Limits and Tensions of the Principle of Subsidiarity in the Context of the European Union
DOI:
https://doi.org/10.55073/2025.2.73-88Keywords:
subsidiarity, competences of the European Union, limits of European Union law, legitimacyAbstract
The Maastricht Treaty introduced the principle of subsidiarity within the European Union with the intention to declare a clear position in the exercise of the competences of the Member States and the European Union. Over time, it has become a popular concept, often used across the wide range of legal facts on which the European Union is built. However, its originally clear concept was subject to certain limitations that have sooner or later manifested in individual Member States. This paper highlights the legal and factual level of implementation of the principle of subsidiarity and its consequences, which are not always manifested directly. This causes certain tensions to develop into limitations in the application of European Union law by the Member States. Subsidiarity is also an essential aspect of federalism, reflecting its centralised and decentralised levels. Thus, the first part of this paper examines this issue from a theoretical perspective with an emphasis on the link with federalism, and the second part analyses selected aspects of the practical level based on experience in the Slovak Republic.
Downloads
References
Alexy, R. (2009) Pojem a platnosť práva. Bratislava: Kalligram.
Balog, B. (2016) ‘Národné parlamenty v záležitostiach Európskej únie – stále hľadanie sa’ in Krunková, A. (ed.) Európska únia a jej vplyv na organizáciu a fungovanie verejnej správy v Slovenskej republike – perspektívy a výzvy spojené s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, pp. 38–47.
Belling, V. (2009) Legitimita moci v postmoderní době: Proč potřebuje Evropská unie členské státy?. Brno: Muni Press.
Böckenförde, E.-W. (1991) Staat, Verfassung, Demokratie: Studien zur Verfassungstheorie und zum Verfassungsrechts. Frankfurt am Mein: Suhrkamp.
Břicháček, T. (2007) ‘Princip subsidiarity 15 let od podpisu Maastrichtské smlouvy’, Revue Politika, 2007/8 [Online]. Available at: https://www.cdk.cz/princip-subsidiarity-15-let-od-podpisu-maastrichtske-smlouvy (Accessed: 11 March 2024).
Břicháček, T. (2008) ‘Přístup Evropského soudního dvora k principu subsidiarity’, Právník, 147(2), pp. 145–159.
Constitution of the Slovak Republic of 1992 (460/1992 Coll.).
Fasone, C. (2020) ‘‘Constitutional amendments’ theory and troubles at supranational level: Constitutional change in the EU from the perspective of Richard Albert’s analysis’, Revista de Investigações Constitucionais, 7(3), pp. 707–732 [Online]. Available at: https://doi.org/10.5380/rinc.v7i3.74848 (Accessed: 11 December 2024).
Finding of the Constitutional Court, Case No. PL. ÚS 10/2022, Decision of 24th of October 2023.
Georgiev, J. (2007) Princip subsidiarity v právní teorii a praxi. Praha: CEVRO Institut.
Hloušek, V. (2008) Politologické systémy. Brno: Barrister & Principal.
Hodža, M. (2008) Federácia v strednej Európe: a iné štúdie. Bratislava: Kalligram.
Holländer, P. (2009) Základy všeobecné státovědy. Plzeň: Aleš Čenek.
Holländer, P. (2012) ‘K rozdielu medzi právnym princípom a právnou normou’ in Holländer, P. (ed.) Filosofie práva. 2nd edn. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, p. 49.
Hvišč, O. (2016) ‘O princípe subsidiarity a decentralizácie v Európskej únii z pohľadu organizácie verejnej správy‘ in Krunková, A. (ed.) Európska únia a jej vplyv na organizáciu a fungovanie verejnej správy v Slovenskej republike – perspektívy a výzvy spojené s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, pp. 38–47.
Jánošíková, M. (2021) ‘Právne princípy v práve Európskej únie’ in Bröstl, A., Breichová Lapčáková, M. (eds.) Nové dimenzie metodológie právnej argumentácie: Úloha právnych princípov vo viacúrovňovom právnom systéme. Praha: Nakladatelství Leges, pp. 174–191.
Kukliš, P. (2003) ‘O princípe subsidiarity vo verejnej správe’, Právny obzor: teoretický časopis pre otázky štátu a práva, 86(6), pp. 636–649.
Kupcová, Z., Pecníková, M. (2003) ‘Ústavný súd Slovenskej republiky a princíp subsidiarity’, Justičná revue, 55(6-7), pp. 612–628.
Mazák, J., Dobrovičová, G., Orosz, L., Jánošíková, M. (2014) ‘Odkaz Súdneho dvora EÚ vnútroštátnym súdom o aplikovateľnosti a pôsobnosti Charty základných práv EÚ: Rozsudky vo veciach Aklagaren Fransson a Melloni’, Právny obzor: teoretický časopis pre otázky štátu a práva, 97(2), pp. 115–130.
Orosz, L. (2003) ‘Všeobecné ústavné princípy - základná charakteristika, význam a spôsob ich vyjadrenia v ústavnom systéme Slovenskej republiky’, Právny obzor: teoretický časopis pre otázky štátu a práva, 86(4), pp. 325–337.
Orosz, L. (2019) ‘O (posilňovaní) súdnej moci’ in Bárány, E. (ed.) Zmeny v chápaní práva: pluralita systémov, prameňov, perspektív. Bratislava: Ústav štátu a práva SAV, Slovak Academic Press SAP, pp. 94–106.
Orosz, L. (2021) Základy teórie ústavy. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Orosz, L. (ed.) (2009) Ústavný systém Slovenskej republiky (doterajší vývoj, aktuálny stav, perspektívy). Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Orosz, L., Svák, J., Balog, B. (2012) Základy teórie konštitucionalizmu. Žilina: Eurokódex, s.r.o.
Žofčinová, V., Barinková, M. (2020) ‘Public law aspects of work-life balance in Slovak republic from the perspective of European legislation’, The Lawyer Quarterly: international journal for legal research, 10(4), pp. 381–392.
